JAKUB KAČIC

JAKUB KAČIC

 

 Jakub Kačic

 


Ďalším hosťom, ktorý prijal naše pozvanie na rozhovor je, slovenskej bubeníckej komunite dobre známy, Jakub Kačic - mladý talent z Nového Mesta nad Váhom, ktorý sa venuje hudbe od 5 rokov, popri gymnáziu zvládol aj mimoriadnu formu na Štátnom konzervatóriu v Bratislave a neskôr jazzovú interpretáciu na Janáčkovej akadémií muzických umení v Brne. Zúčastnil sa aj 5 týždňového programu na Berklee College of Music v Bostone.

 

 

Ahoj Kubo. Sme radi, že si prijal naše pozvanie. Na začiatok, ako si sa dostal k hudbe? Bolo to tvoje rozhodnutie alebo rodičov?
Ahojte, ďakujem za pozvanie. K hudbe som sa dostal sám. Prvý moment si nepamätám, ale rodičia mi spomínali, že keď som mal dva roky, niekde na návšteve (okolo času Vianoc) mi dali malý keyboard na hranie a niekde v pozadí hrala "Veľká Noc". Vraj len počuli z vedľajšej izby, ako sa to pokúšam napodobniť a celkom mi to išlo. Následne si už spomínam sám na to, ako som búchal po všetkom, čo som našiel. Z kníh som si spravil napodobeninu bicej súpravy a rodičom už bolo jasné, že som si vybral sám.

 

Začal si klavírom a neskôr si prešiel na bicie. Momentálne hráš aj na basu a gitaru. Ovplyvnili tieto ostatné nástroje tvoje vnímanie hudby?
Z klavíra som vychodil ZUŠku a celkom ma to bavilo. Vedel som však, že bicie sú miesto, kde sa cítim slobodný. Vlastne som začal hrať na bicie zároveň s klavírom. Aby som priamo odpovedal na otázku - klavír mi v bicích veľmi nepomohol, skôr ma dostatočne vyučil na to, aby som bol schopný sa sám naučiť hrať na gitaru/basgitaru. Bez pochopenia intervalov na klavíri by som si ich ťažšie zvukovo predstavil a následne odvodil na hmatníku gitary. Zároveň, keď nad tým teraz rozmýšľam, uvedomujem si, že znalosť pesničky (harmónia, melodická linka, linky ostatných nástrojov a aj text pesničky) ovplyvňuje mňa ako hráča na bicie v pochopení celej skladby. Takže, berúc v úvahu, že si veľa z tých vecí dokážem vďaka harmonickému nástroju ako je klavír predstaviť, ma táto schopnosť posúva dopredu ako muzikanta všeobecne, avšak v konečnom dôsledku môžem tým pádom znieť ako lepší bubeník. Veľa hudobníkov tvrdí, že je lepšie sa venovať jednému nástroju primárne. Ja mám však skúsenosť, že čokoľvek som sa naučil na inom nástroji, ma viedlo iba k ďalšiemu pochopeniu toho, ako byť aj lepší bubeník. Myslím si teda, že schopnosť hrať na iné nástroje bubeníkov iba posúva vpred.

 

Ktorí bubeníci resp. hudobníci ovplyvnili tvoj štýl hrania najviac? Aké máš bubenícke vzory?
Dôsledne si to asi nepamätám. Ale prvé dve kapely ktoré som dosť počúval bol Čechomor a Iné Kafe. Na tú druhú sa ma viacej nepýtajte prosím. Od cca 12tich som začal s menami ako Mike Stern, Hiromi, Pat Metheny, atď...Čo sa týka bubeníkov, pamätám si, že môj prvý veľký vzor bol Roman Lomtadze (vtedy hral aj v Čechomore). Postupom času som však začal počúvať veľa bubeníkov ako Gavin Harrison, Antonio Sanchez, Chris Johnson, Dave Weckl, Thomas Pridgen, Eric Harland, Robert Sput Searight,...

 

Zúčastnil si sa 5 Performance Week Program na Berklee College of Music v Bostone, ktorá je myslím všetkým bubeníkom známa. Mali tie veci, ktoré si sa tam naučil veľký vplyv na tvoje hranie? Udržuješ s ostatnými hudobníkmi z tohto programu kontakt?
Všetky veci, ktoré som sa naučil a následne ma zmenili aj v hre na bicie, paradoxne prišli z hodín, ktoré s bicími nemali nič spoločné. Udržujem kontakt iba s malou hŕstkou ľudí, avšak niektorí zostali mojimi naozajstnými priateľmi a často si voláme a preberáme život aj hudbu.

 

 

 

Si firemným hráčom Tama a Meinl. Ako si sa k týmto značkám dostal?
Mal som šťastie, pretože moja hra sa zapáčila jednému dôležitému človeku z tímu Tama/Meinl. Dostal som ponuku na obe značky, no pre Meinl som sa rozhodol až neskôr. Veľmi si vážim komunikáciu s týmito značkami a jej schopnosť pomáhať ľuďom ako som ja. Už len to, že ste vlastne nikto, ale prejavia vysokú dôveru k vášmu potenciálu a hre na nástroj svedčí o tom, s kým máte do činenia. Koniec koncov, nereprezentujem iba tieto dve značky, ale aj ľudí, ktorí sú za nimi.

Tradičná otázka - aké bicie, činely, blany, paličky a hardware používaš a prečo práve tieto? Čo je pre teba rozhodujúci aspekt pri výbere nástroja (či už činelov, bubnov, palíc,...) ?


Bicie:
Bicie používam Tama Starclassic Birch Bubinga (vo farbe Smokey Indigo Burst) v rozmeroch 22”x18”, 20”x16”, 10”x8”, 12”x9”,14”x14” a 16”x16”.

Malé bubny mám rôzne. Striedam ich podľa hudby a nálady.
TAMA STARCLASSIC MAPLE 14"x5,5"
TAMA STARPHONIC 14" X 6" STAINLESS STEEL
TAMA STAR WALNUT 14"x6,5"
STARCLASSIC BUBINGA 14"x6,5"

 

Hardware:
TAMA SPEED COBRA 910
TAMA SPEED COBRA HH915D
TAMA ROADPRO HC83BW
TAMA ROADPRO COMBINATION TOM/CYMBAL STAND HTC807W
TAMA ROADPRO HS80W

 

Blany:
Na bubnoch mám zvyčajne Remo Emperor / Emperor Vintage. Na malých bubnoch stále skúšam nové blany. Veľmi mám rád Ambassador X, Ambassador X14. Z dvojvrstvových je super Powerstroke 77 . Ale nebránim sa aj blanám čo sú určené predovšetkým na tomy. Dlho som na snare dával klasickú Emperor Coated. Kopáky mám väčšinou osadené Remo Powerstroke 3 clear alebo nejakým podobným ekvivalentom.

 

Činely:
Všetky činely mám zo série Byzance - Byzance Jazz, Byzance Dual a Byzance Vintage a Byzance Traditional. Môj činelový set pozostáva z:

Byzance Dual Hihat 15”
Byzance Traditional Medium Hihat 16”
Byzance Dual Crash 18”
Byzance Traditional Medium Thin Crash 19”
Byzance Jazz Thin Crash 20”
Byzance Vintage Trash Crash 20”
Byzance Traditional Medium Crash 22”
Byzance Jazz Monophonic Ride 22”
Byzance Foundry Reserve Light Ride 22”

 

 

 

Paličky:

Palice používam rôzne. Na štýly, kde potrebujem konkrétny zvuk ride používam palice s menšími hlavičkami, napr Vic Firth 5A, Vic Firth 55A. Na štýly, kde potrebujem silu a chcem počuť telo bubna používam Promark Classic 5B, Vater 3A a podobne. Vyhýbam sa ľahkým paliciam s výnimkou jazzových štýlov.

Pri výbere nástroja si všímam predovšetkým to, či mi na zvuku niečo nevadí. Keď nič nevadí, sekundárne sa potom zamyslím, či zvuk korešponduje s tým, ako hrám, a či vyjadruje v hudobnom kontexte to, čo od neho požadujem.

 

Používaš pri hre aj nejaké elektronické pady alebo triggery? Myslíš, že hybridné bicie sú budúcnosťou v bubeníckom svete?
Zatiaľ nepoužívam. Ale myslím si, že je otázkou času, kedy začnem. Moderná hudba vyžaduje stále viac pomiešaných zvukov, takže si myslím, že sa bez toho bubeníci čoskoro nezaobídu. Zároveň si však myslím, že málokto bude chcieť v istých žánroch nahradiť tlak akustických bubnov. Mne osobne sa v modernej hudbe páči jemné triggrovanie kopáku a malého bubna. Aj trigger aj elektronický pad treba brať ako hudobný nástroj a používať ho osobitým vkusom.

 

Si známy veľkou precíznosťou, rýchlymi chops a presným groovom. Ak si dobre spomínam, tak dokonca Kaz Rodriguez vyzval publikum bubeníckeho festivalu na potlesk za tvoje chops. Ako si sa vypracoval až na takúto úroveň? Hrával si z nôt alebo primárne s hudbou?
Ďakujem za pochvalu. Áno, Kaz ma tým príjemne prekvapil. Pamätám si, že som sedel v publiku a zrazu počujem Kaza, ako hovorí o mojich chops, ktoré boli podľa neho veľmi muzikálne. Je to dobrý pocit, keď Vás pochváli niekto, kto je v bubeníckom svete na takom vysokom mieste a vplýva na veľa ďalších bubeníkov.

Hrával som prevažne s hudbou, prešiel som si aj technické cvičenia z nôt, ale primárne som sa učil podľa ucha. Na odpovedanie otázky tohto typu je asi málo miesta, tak napíšem iba pár tipov. Vášeň k hudbe - bez nej môžete cvičiť 8 hodín to čo s ňou zvládnete za 2. Vytrvalosť - dúfať, že keď si na YouTube pozriete "how to" na techniku rúk alebo nôh, tak ju budete vedieť zo dňa na deň je naozaj naivné. Verte vlastnému telu, vypnite YouTube, dajte si akúkoľvek výzvu, nájdite si napr. technicky ťažký part a zvyšujte denne tempo o 2-3 BPM. Telo Vám samé ukáže, kde má limity a ako ich posunúť. V technike neexistujú skratky. Musíte s nástrojom stráviť adekvátny čas. Buďte odvážni, nevypínajte videá vašich obľúbených bubeníkov s pocitom, že nikdy tak nebudete hrať. Budete. Cvičte a hrajte o dušu. A posledný tip (možno sa Vám bude zdať úplne nehudobný) - buďte pri tom všetkom ľudia. Trávte čas s priateľmi, rodinou. Choďte na turistiku. Choďte na pivo. Dajte sa na nejaký šport. Skúšajte nové veci. Ľudia, ktorí trávia čas od rána do večera za nástrojom a nerobia nič iné, sú divní. Z hudby má byť cítiť život, tak žite.

 

Máš preferované ladenie alebo ho často meníš (podľa typu koncertu)? Používaš aj TuneBot alebo ladíš podľa ucha?
Keď je otázka myslená tak, či ladím bubny na presný tón, tak nie, toto nerobím. Len raz sa mi v štúdiu stalo, že som ladil kopák na tóninu pesničky. Ladím podľa ucha. Samozrejme aj podľa typu hudby, zjednodušujem si to tým, že mám viacero malých bubnov a dva veľké bubny, väčšinou už len doladím tomy na to, čo sa hodí do hudby a mám pokoj.

 

V Sk/Cz Drummers (skupina na Facebooku) sa tvoje videá s názvom Basement series stali veľmi populárnymi a bubeníci ti písali komentáre typu: “Chcem mať s tebou deti!” Ako takéto komplimenty berieš?
Tieto komplimenty beriem s takým istým nadhľadom ako celú spomenutú skupinu (bez urážky). Je skvelé, že tá skupina existuje, je drsná, úprimná a vystavuje bubeníkov tvrdým kritikám, ale taktiež aj výzvam. Už len pre mňa je výzva niečo tam zavesiť. Musíte byť presvedčiví, ako podaním, tak celým výkonom. Inak Vás čaká vlna kritiky, odporúčaní, rád čo všetko by ste mali zlepšiť a čo všetko ešte neviete (častokrát nie veľmi diplomatickým spôsobom). Odhliadnuc od tejto akejsi nekompromisnosti, vlastne to tú stránku robí tak výnimočnou a dobrou a preto si ju vážim. Keď viete čítať medzi riadkami, uvedomíte si o sebe veľa vecí.

 

Máš v pláne pridávať viacero videí na sociálne siete? Myslíš, že prezentácia na sociálnych sieťach je dokonca dôležitejšia ako samostatné hranie?
Mám v pláne si vytvoriť čoraz viacej obsahu, ktorý by bol vhodný na upload, no uvedomujem si, že nesmie byť náhodný a ani tlačený túžbou byť videný. Prezentácia je podľa mňa veľmi dôležitá. Ešte dôležitejšie je, podľa mňa, pochopiť, ako ju správne robiť. Nepovedal by som, že je dôležitejšia ako samotné hranie, no fakt je, že vedieť dobre hrať absolútne nestačí. Musíte mať čo povedať.

 

Momentálne pôsobíš najmä v kapele Ľudové Mladistvá, s ktorou ste vyhrali Objav roka na Radio_Head Awards. Spájate prvky folklóru s jazzom, modernou a vážnou hudbou. Vyššie si spomínal, že pochopenie melodického nástroja ťa do veľkej miery ovplyvňuje. Vymýšľaš si všetky party alebo celá kapela?
Ak si dobre pamätám, od nášho leadera a môjho dobrého kamaráta Martina Majla Štefánika som v Mladistvách dostal iba raz konkrétnu predstavu o beate. Raz mi hral v skúšobni nejaký nápad a doslova som ho prinútil nech sa pokúsi mi aspoň zabeatboxovať počiatočnú predstavu o tom, kde si predstavuje kopák a backbeat. Inokedy som proste fungoval tak, že som mu hral vlastné nápady a podľa jeho reakcie som ich obmieňal a za pochodu som sa snažil prísť na to, kam chce aby tá hudba išla.

 

V akých ostatných projektoch resp. s akými inými interpretmi hrávaš?
V Brne máme vytvorené jazzové trio NameSurname Trio, sme len spolužiaci z JAMU, ktorí sa bláznili za nástrojmi a zistili, že to hudobne funguje. Hrá tam Gabriel Červeňák na gitaru a Honza Galia na kontrabas. Taktiež som najnovšie začal hrávať v triu s Petrom Bulíkom na gitaru a Fedorom Frešom Jr. na basu. Hudobne a aj ľudsky sme si sadli a funguje tam niečo, čo sa len zďaleka podobá nejakým vykonštruovaným projektom. Všetko je spontánne, nikto nič netlačí a hráme z čistej radosti.

 

 

Minulý rok si sa odohral svoj prvý bubenícky festival - Drumfest Slovakia. Vnímal si rozdiel medzi publikom na normálnom koncerte a takejto udalosti?
Áno, bola to príjemná skúsenosť. Je iné, keď hráte s kapelou a obývate zadnú časť pódia a ste k tomu ešte súčasť zoskupenia. Na bubeníckom festivale Vám doslova čumia na ruky, nohy, pohyby, ktoré robíte za sadou, ako sa pri tom tvárite a ešte k tomu všetkému sa Vás na všetko môžu spýtať. Jasné, že je to bobrík strachu. Avšak ako každý muzikant, na začiatku som si prešiel aj klubovými koncertmi, kde je občas počet prítomných tak malý a atmosféra tak veľmi intímna, že na pohľady diváka, ktorý pozorne sleduje všetko čo robíte (raz sa mi jedna pani počas skladby dívala do očí, popritom ako jedla pizzu, hypnotizér lvl 4000), som si už zvykol, takže mi to našťastie nerobilo problém.

 

Okrem hrania sa venuješ aj učeniu. Myslíš, že je dôležité pre začínajúcich bubeníkov nájsť si učiteľa?
Určite je skvelé si nájsť dobrého učiteľa. Na druhej strane si myslím, že je vhodné, aby (v prípade skoršieho veku) človek mal s nástrojom už vytvorené dostatočné puto, aby nedošlo k akejsi nežiaducej demotivácii v prípade, že si osobnostne nesadnete s učiteľom. Ako som sám zistil, byť učiteľom je veľké bremeno zodpovednosti za druhého človeka, nielen na úrovni disciplíny, ale aj rastu osobnosti. Z väčšej časti robíte skôr prácu psychológa, aby ste zistili, prečo žiakovi určitá vec nejde. Keď na to prídete, následne už stačí iba pár slov na jeho usmernenie. Na tomto mieste cítim potrebu vyjadriť istú nespokojnosť za všetkých, čo sa snažia na pokraji svojich síl niekoho niečo naučiť. Avšak okrem žiakovej radosti z progresu sú platení iba niečím, čo sa snáď ani nedá nazvať almužnou. Je to zle ohodnotená, únavná a psychicky vyčerpávajúca práca a myslím si, že dokonca už prišiel čas, kedy sú ako učitelia zamestnaní častokrát tí menej kompetentní, pretože tí uvedomelejší zistili, že to za to nestojí a pokiaľ ich nenúti situácia, učia radšej súkromne. Nehovoriac o tom, že do umeleckých škôl chodí dobrovoľne asi menšia polovica detí. (subjektívna skúsenosť) Dajte si pozor, k akému učiteľovi pôjdete alebo k akému učiteľovi dáte svoje dieťa. V prípade, že hovoríme o už zabehnutých bubeníkoch, ktorí už pár rokov hrajú, no nikdy nemali učiteľa, mali by ste hlavne pamätať na to, že najviac Vám dá čas strávený za nástrojom. Učiteľ, ktorí vie usmerniť v prípade, že zídete zo správnej cesty, je len Vaše plus a šetrenie Vášho času.

 

Na záver, myslíš, že je možné sa na Slovensku uživiť hudbou? Dalo by sa to považovať za jeden z tvojich cieľov?
Je to môj cieľ. Keď berieme v úvahu len jednu osobu, tak áno, dá sa uživiť hudbou. Keď chcete mať rodinu, budete hudbe musieť obetovať takmer všetko a ešte mať aj šťastie. A vôbec nie je isté, že to vyjde. Z celého srdca Vám však prajem, nech máte šťastie a vyjde Vám to!

 

Ďakujeme Kubovi za príjemný rozhovor a dúfame, že sa Vám páčil. Viac Kubových videí môžete vidieť na jeho instagrame - a koncertoch. Verte nám, naozaj sa to oplatí. Ak by ste mali na Kuba akékoľvek otázky, ktoré neboli spomenuté v tomto rozhovore, neváhajte jemu alebo nám napísať.

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie